Informácie o žabách

 

Žabotvaré alebo žaby (lat. Anura alebo Ecaudata) sú rad obojživelníkov. Žaba je v dospelosti bezchvostý obojživelník s krátkym telom, širokou hlavou, skákavými zadnými nohami. Chvost majú lenžubrienky, ktorý im pri metamorfóze (vývoji) odpadáva. Ako obojživelníci môžu dýchať na vzduchu aj vo vode. Dospelé žaby dýchajú pľúcami, larvy (žubrienky) dýchajú žiabrami. Z vajíčok vzniknú žubrienky a z nich potom dospelé žeby. Často majú silne vyvinuté zadné končatiny, vďaka nim výborne skáču. Živia sa najčastejšie hmyzom.

Známych je asi vyše 5 000 druhov, u nás žije napríklad kunka obyčajná, ropucha obyčajná, skokan hnedý, rosnička zelená.

V starom Egypte bola žaba pre svoju rozmnožovaciu schopnosť a pravdepodobne aj viditeľnú premenu z vajíčka na žubrienku a z nej na štvornohého dospelého jedinca symbolom vznikajúceho a vždy znovu sa obnovujúceho života. Prabohov zrodených z bahna v starom Egypte neraz znázorňovali so žabou hlavou. Bohyňu zrodu Heket, v ľudovej viere dobrotivú pomocníčku, zobrazovali ako žabu.

 

Zatiaľ bolo popísaných 6 021 druhov žiab (k 31. máju 2011), ktoré sú rozdelené do 38 čeľadí. Z nich sú najpočetnejšie na druhy čeľade rosničkovité (Hylidae) s 901 druhmi a skokanovité (Ranidae) s 1 400 druhmi. Asi 88% obojživelníkov sú žaby (ďalej mloky 9% a červone 3%). Druhy žiab ale stále pribúdajú, pretože vedci stále objavujú nové druhy a to hlavne v trópoch. Napríklad v roku 2010 bolo objavených 205 nových druhov.

Žaby sú kvalifikované do troch podradov: Archeobatrachia - 4 čeľade primitívnych žiab, Mesobatrachia - 6 čeľadí vývojovo pokročilejších žiab a Neobatrachia - 28 čeľadí „moderných“ žiab, zďaleka najväčšia skupina. Neobatrachia sa ďalej delí na Hyloidea a Ranoidea.

Žaby sa živia živou potravou, a to prevážne hmyzom a inými bezstavovcami, niektoré väčšie druhy ale i malými stavovcami. Väčšina žiab potravu loví dlhým lepkavým jazykom, ktorý vymrští po obeti. Výnimkou je čeľaď vodných žiab pipovitých, ktoré potravu prijímajú normálne ústami. Počas prijímania potravy žaby žmurkajú, pretože dochádza počas prehĺtania k zaťahovaniu očných buliev, čo napomáha posúvaniu potravy do žalúdka.[1]. Žaby tiež nemajú žiadne zuby na spodnej čeľusti, a tak prijímajú potravu celú.

Žaba sa pohybuje po súši pomocou prískokov a skokov (výnimkou sú napríklad ropuchy, ktoré častejšie chodia a skáču len pri úteku pred predátorom), ktoré vykonávajú pomocou silných zadných nôh. Najdlhší zaznamenaný skok žaby na súši bol 5 metrov.[1] Vo vodnom prostredí žaba využíva plávaciu techniku zadných končatín, kedy ich postupne dáva k sobe a odťahuje podobne ako plavci typu prsia. Žaby pri skákaní vždy zatvárajú oči.

Pre žaby je typické zavalité telo bez chvosta (od toho názov bezchvostí obojživelníci) so štyrmi končatinami. Medzi druhmi žiab je veľký veľkostný rozdieíl. Najmenšou žabou je 1 cm dlhá Brachycephalus didactylus zBrazílie a naopak najväčším druhom je 40 cm dlhý Conraua goliath z Kamerunu. Ešte väčšia bola praveká žaba rodu Beelzebufo, žijúca v dobe pred 70 miliónmi rokov na Madagaskare.

 

Kostra

kostra žaby

Kostra žiab je prevážne skostnatená. Strop ústnej dutiny tvorí spodina mozgovne (primárne podnebie). K jedinému krčnému stavcu je lebka pripojená dvoma kĺbovými hrboľmi. Počet stavcov je u žiab veľmi redukovaný (v bedrovej oblasti zrastajú v tzv. urostyl). Rebrá niesu u žiab plne vyvinuté. U žiab sa poprvýkrát stretávame s dobre vyvinutou hrudnou kosťou. Stavba kostry končatín už odpovedá základnej schéme stavby u ostatných suchozemských stavovcov. Lopatka je u žiab spojená s hrudnou kosťou, panva sa napája na chrbticu.

[upraviť]Nohy a prsty

Žaby majú na predných nohách 4 a na zadných nohách 5 prstév. Nohy a prsty majú žaby vyvinuté podľa prostredia, v ktorom žijú (či sú vodné, stromové alebo zemné). Plne vodné či čiastočne vodné žaby majú medzi prstami plávacie blany. Žaby žijúce na stromoch, najmä rosničky majú na prstoch prísavky, vďaka ktorým sa dokážu prichytiť aj na klzkých zvislých povrchoch. Väčšina stromových a zemných žiab majú dobre vyvinuté nohy pre skákanie.

[upraviť]Koža

Žaby majú väčšinou hladkú kožu, ale výnimkou sú ropuchy, ktoré majú kožu hrboľatú, ktorá menej vysychá. Koža žiab je priepustná na vodu (nemusí vôbec), kyslík a oxid uhličitý vo vode, preto sú žaby veľmi náchylné na zloženie a znečistenie vody. Koža je plná slizových žliaz, ktoré môžu byť premenené aj na žľazy jedové, je tiež dobre prekrvená - u žiab je výrazný podiel kožného dýchania. V spodnej vrstve škáry sú chromatofóry s pigmentom.

[upraviť]Zmysly

  • Zrak: žaby majú dobre vyvinuté oči, bolo experimentálne preukázané farebné videnie. Sietnica je, na rozdiel od vyšších stavovcov, schopná regenerácie. Zaostrovanie sa deje posunom šošovky, ako u rýb, šošovka sama pri akomodácii nemení tvar. Dospelé žaby majú tri dobre vyvinuté očné viečka. Okrem toho majú žaby aj temenné oko, ktoré je schopné vnímať vlnovú dĺžku aj intenzitu svetla.
  • Sluch: Dospelé žaby majú dve sluchové kostičky, ktoré prenášajú vibrácie do vnútorného ucha. U červoňov je stredné ucho redukované.
  • Prúdový orgán: U žubrienok je zachovaný prúdový orgán, ktorým živočích vníma pohyby vody. Žaby sú jediní štornožci, u ktorých je vyvinutý. Na rozdiel od rýb netvorí postrannú čiaru.
  • Čuch: Je u žiab dobre vytvorený, čuchový epitel je v nosných dutinách, poprvýkrát sa objavuje Jacobsonov orgán.

 

Druhy vyskytujúce sa na Slovensku

kunka žltobruchá - porovnanie veľkosti